coni ci ehohamva ta cou, ’o ohola yainca teiseikoo ci puutu no apihana, ho mohcu uhta taivang, ohela pnanfi na tehe peelʉi peihcʉ’hi ho akoeva no aapapayo’a ’emo afu’u yontan’e ci anana’o yayosi.
ahoi tomo yone ngeesangsi ci puutu, yonta fuengu ci cou.
moso i’nʉskʉ, ’o yuozomʉ ta cou, moso engochʉ to efeifeiha mahafo to man’i ci teonghia uhne ngeesangsi ho baito to papoevʉhe to heetai no puutu, mici eususeomʉ, ’ucia potani hoci ’ahʉyʉ uhne fuengu ho mici yupa ’o’opcoi, ʉmnʉhe hocila nananghinghia ho yupa ’u’uso.
ne mohcu esmi ne ngeesangsi ’o yuozomʉ, ihec’o at’ingha potfʉnga ’o yuozomʉ ho cocvi.
ihe yainca “tekon’a uhtan’e homo maica, matecuc’o aʉlʉ yone fuengu ’o efeifeiha’u ho ’a’usni na ’oahngʉsu…
ohe ta’sona no moso yonta fuengu hote suyumo na puutu. ihe poengoma tomo mhocni ci tʉ’nʉ.
engocha ’omo mtuehu ci maamespingi ho poa e’ep’epo to puutu. eutotaveia yainca “ho tenamza yapi to suesu, tamu teongasi to chumu ’o fsuyu ho toekameosʉ.” micu esmi ’o puutu, ihe pa’hi’povi to maamespingi, hafneni to fsuyu ho supihi to chumu, a’vinano poa meaoskopʉ to chumu ’o taf’uhe ho pae’e pcoo, ihe ʉm’ʉmnʉa ho cocvi to heetai no puutu, o’a ihe eno’so cohivi ho ihe aosu’va vozi to chumu ’o fsuyu, poa noe’ʉcʉ ’o fuu to fsuyuhe, ihecu yapi to suesu ’o maamespingi, ihecu teongasi to cuhumu ’o fsuyu ho toekameosʉ, ’anamo pahvo’ho honte pono to cou. ohecu ’amakna pohcʉcʉha to cou ’o puutu ci moso suyumo.
以前,鄒族的勇將帶隨從、禮物到平地去會見領袖想講和,希望能友善來往,卻被對方嘲笑、貶低,被告知:「軍隊早已出發,現在山上可能已經被滅了。」
山上的族人已料到會被攻打,就在山谷峭壁等待。讓30個婦女迎接入侵的士兵,幫忙背負物品、槍枝,並且被告知丟下碎石時,就要趕快把槍枝、物品丟在水裡跑掉。在峭壁的男士丟下碎石時,婦女就把物品、槍枝留在水裡跑掉,那些入侵的士兵因此被滅。