ne noana’o, panto mo cihi ci oko, mo mi’usnu to inosi ho mainca, naho eno boemi ta poyave ho papasa ho s’eatiska na a’o, tako s’ehmʉska ho poa totiskia na hia meoisia. tako feʉ’sa to ceʉ’fʉ ho tako cu s’eepʉnga, ho poa ake’i aomanea tako cu peela paavi.
upena hoisi ta’kuv’a to inosi, at’inghi o’a isi etpʉti homo m’ehʉhʉyʉ ’o okosi, isicu eno a’ʉmta papasa. ine isicu paavi ’o ceʉ’fʉ ho aiti, manci mo yuso ’omo tmaiepohʉ cimo miatatiski ci oko, mo na’no kokaekaebʉ ’o inohe.
mohcu la ake’i noana’o, mohcu babankak’e ’e ’o’oko, ohe ’ucia poa yo’u to c’oeha ’o inohe, mio engha mimho yo’u ’o inohe, at’inghi moc’o osni uovei ho o’amo azou yo’u, isi mi’uni ’o ’o’okosi ho yainca, “ ne mi’o sʉc’ʉhʉ ne c’oeha, mio egnʉha fozu ’o chumu, at’inghi o’a mi’os’a mako meelʉ yo’u ci panto mo yuso ci mamespingi mo yonto skoyoviasi to c’oha ho aihimeua ‘o chumu, ko’ko o’a mi’o azou yo’u.”
mo mi’unu to inohe ho mainca ‘o oko, “ naho eno vohvaho to c’oeha ho e’maine’ea i’o mo yuso ci mamespingi, ’a tamia eno vcongʉ.” isi cu eno a’ʉmta usa ho hafa e’maine’e to inohe, mohcu maica yupa navconga.
mohcu la aomane, i’o moso yonto vohna to ceʉ’fʉ ci oko tec’u yuovei ne pepe, ten’a nochʉmʉ ta ceoa ’o moso yonto veina ci oko, micu maita’e yupepevai ’emo cono emoo, mohcula noana’o, mo uovei ta ceoa ’o moso uhne pepe ci oko, o’a isis’a ahta elʉa ’o moso hopngo, ohsicu la totalʉi to mocomo, ihe yainca, “ ‘a mohcu la mcoi, ohe fo’a to aemana to emoo.” isicu eno yainca to moso uhne pepe, “ ho imucu eno afu’a yaica, tamu la moeza peihcocanea no ta’esi.” ahoi ne mio, ohcu la efo’a to aemana ’o la c’u mcoi ci yatatiskova.
從前有個孩子對母親說:「你用簸箕把我覆蓋著」。母親打開簸箕後,裡面便有兩個長得一模一樣的孩子。有天,他們請母親到河裡汲水。母親說:「因為上游有兩個女孩攪混了水,所以我就不汲水。」孩子們說:「那將是我們的妻子。」過了幾年,簸箕左邊的孩子要回到天上,一家人就此分開。許久,到天上的那個回到地上打聽兄弟下落,得知他已死,且埋在屋裡。他聽聞後便說:「以後就照那樣的方式做吧。」後來,鄒族就把死者葬在屋內。