106 年全國語文競賽原住民族語朗讀 【鄒語】 國小學生組 編號 1 號
yoifo

ahoi ne noana’o ac’ʉhʉ maitan’e, mio anana’o yaa yoifo ’e cou a’toana, ta maitan’e, mion’a cihi ’o yoifo ne tapangʉ, yoso ne lalauya, yoso ne tamayaeana. 

’e cou a’toana, lean’a na’no biebimi to yoifo, ho poa teaineni homo cei tomo kuici ’oha ʉmnʉ, mai holano esmii tomo ku’kuici a’a’ausna, mai holano angʉcʉ ’atutumio ’o yatatiskova ho’o emoo, teec’o meelʉ acʉhʉ biebimi to yoifo ho poa peipneni. 

ihola poa peipneni ’ola ’atutumio ho kuici a’a’ausna, tee iachi mahafo to fʉesʉ, tapaniou(tapanzou) ho peisu no memeno, hafa ’emo tuyu no mav’ov’o ci macucuma, hocu uhto yoifo ho poa meipo.

mo maica ’ola hia meipo,.... micu yusuhngu ’o tee poa peipneni, ’o yoifo isi sia to isi mituhci tomo yusuhngu ’o fʉesʉ, ho sopaeva to fʉesʉ ’o peisu no memeno, ’e peisu no memeno leasi nana na’no ʉmnʉa no hicu, tenac’u maezo mayo tomo cono takubingi ci chumu ’o yoifo, ho so’upa tomo yonto panka ci macucuma. isicu yaa to yoifo ’o tapaniou ho poan’a noe’ʉcʉ, micu mi’usnu no lahe cohivi ho ya’ei, ho miho pasunaeno to leato o’te ta’hongi ci e’e. 

mosola na’no biebimi to yoifo hola tma’congo ’e cou ne noana’o, micu’so yaa lepemos’os’o maitan’e, ihomo amamio leac’u’so na’no sino poa aitneni to ’isea, tasicu ciusa to ’isea ho poa bonto s’os’o.

honci yooho’a ’o yoifo ho poa uhto emoo, honcisicu aepʉnga na isi hi’hioa, no hiahe koe’ia ’o yoifa, tena cmuhu to snosnoecavʉ ’o himho emoo, ho poa bonʉ ’o yoifo, ta maitan’e, ’upena ho micu na’no h’unasi ’ela mia ci ceonʉ,  mion’a’so botngonʉ ’ola biebimi to yoifo ho poa meipo.   

i’o leahe na’no titha to yoifo ci macucuma, mio man’i no mav’ov’o, maitono fʉesʉ, chumu, tapaniou(tapanzou), tunva, fkuo, p’op’o, m’um’u no teo’ua, haengu no aʉlʉ, ngeichi, kacaci(kacace), skuno-skayavang, poyave, feʉʉ, peisu no memeno,  kua’onga(ci yʉteʉ), ehʉngno-tamaku, ieu, tubuhu, fuuno-pupuzu.

ta hia mian’i ho mav’ov’o ela tititha no yoifo, leasi iachia cohivi to yoifo, nenu nate ʉmnʉ ho ’aseolʉ ho tee titheni tote poa meipo ci cou. mo maica ’e yoifo ta cou a’toana.

106 年全國語文競賽原住民族語朗讀 【鄒語】 國小學生組 編號 1 號
巫師、巫婆

從古到今鄒族本來就有巫師、巫婆在今天達邦有一位樂野2山美2  

鄒族還是會尋求巫師、巫婆的幫忙有噩夢遇到不吉的事情人物和家庭遇到災難都可以尋求巫師、巫婆的幫忙。 

要是尋求巫師、巫婆的幫忙要自己帶米椿草錢幣帶齊這三樣東西便可以讓巫師、巫婆為你祈福

受巫師祈福的人坐下後,巫師把米放置在受祈者的前面,錢幣放置在米的上面,這錢幣是空間者很喜歡的物品,巫師也拿了一碗水同放置在受祈者的前面,巫師拿了春草先沾水,開始了巫師的儀式,巫師有時說話,有時唱歌,那是我們所聽不懂的。 

古早的人遇有身體的病痛都是尋求巫師的幫忙在今天都看醫生吃藥了

要是要麻煩巫師直接來家裡幫忙等巫師做完工作要為巫師準備豐盛的餐在今天還是很多人會找巫師   

巫師常用的器具很多種…。有米椿草絞碎的米粒山芙蓉細線雞毛五節芒三種不同的貝類刀子豬肉錢幣黑布天幕菸草葉小米酒火爐的灰

這樣多種都有它不同的用法只有巫師自己知道哪種是適用的器具

文章資訊
文章年度
106
文章編號
1
文章組別
國小
文章語別
鄒語
族語標題
yoifo
漢語標題
巫師、巫婆
文章作者
羅玉鳳
漢語摘要