113 年全國語文競賽臺灣原住民族語言朗讀文章 【鄒語】 國小學生組 編號 3 號
muyo maine’e ho pei’i

“muyo maine’e ho pei’i”, isi na’no taseolʉi ho isi talʉi na eni, o’anate ’ahʉyʉ ngoseo ci yaahioa, at’inghi to a’ ʉmtʉsi, o’amos’a maica na hia sonʉte! asansano o’amos’a maita ito ta’cʉ’ha maitan’e. paavi si tvofʉesa ho mayo to fʉesʉ, hocu paavi ’o ngasu, tec’u meelʉ mais’a mo tipo’e, zou akameosʉ tuyafo tomo mav’ov’o cimo mafe ci ma’o’oanʉ.

lano mainenu ’ola hia ’apapeipei’ia, te’oeno a’ ʉmta eʉsvʉsvʉta, ’a mi’o no’so ’oha yubankake, ahtuo’te i’to’tohungu ta’u meelʉ m’oc’ ʉhʉ to fʉesʉ to tvofʉesa, ho mo’so t’ozu ’o isi sia ci ’oanʉ, la’uc’o meelʉ boemi to hopi ho sicngi, si’usna to os’o poa bichipi to tvofʉesa cimo kahkʉmnʉ ci mongnʉ no pcoknʉ, ta’u ho’usna to huahua hocu huahua, hocu boemi to apngu ho pusi, yaicacu ho’usna tomo smolenge to payae ci suhngu.

’ola titha homo me’eni, pantomo tacvoh’i pantomo mais’a sufeoya,’ola titha to mamameoi, ’so angu ecvʉhʉ ho angu tacvoh’i, honcino tisufeoya ’so ’oha zomateno, hola me’eni ’a teko cohivi, honciko anga tʉyʉca ma tako tifʉcʉ’ʉ, honciko anga ’oha tʉyʉca tako paehocneni ’o pngieisu, ho maica honciko ’oha zomateno to taicosi, ma tako zoyuhi. ne mo’un’ala oko, o’ula tuteuyuna ho ocia ciha, ’amaosila meoino t’ʉtei ho kuici koica to nia ba’i’u. ta cou ’e isi tuyafa ta tvofʉesa ci ’oanʉ, ’alas’a ahta a’hi’hisa, ’a isieno faeni no ba’eton’u, ko’ko lato angongohia ’e ma’o’oanʉ.

cu zoepʉngi, la ake’a po’ia ’o suhngu, tac’u boemamucu ho bumemeala peo’usna to apngu hocu pusi, ’o h’isi la a’pʉ’pʉya ho soteuyuna ho sia, honci meemealʉ mopsu, la tisosonʉ ho yonghu ho isi aiti, ’o teususi la mais’amo tma’hongʉ ho ohteuyunu to taicosi. cu aepʉnga,’o fʉesʉ la ho’usna to tvofʉesa, ’a laeno maica tac’u aepʉnga ’e aoyocʉsi tala muyo maine’e ho pei’i. zou honci suu-- teko kaebʉhe ngoseo ci tmuvci, honcieno o’te kaebʉhe muyo maine’e ho pei’i?

113 年全國語文競賽臺灣原住民族語言朗讀文章 【鄒語】 國小學生組 編號 3 號
先回家煮飯

「先回家煮飯」聽起來悅耳動聽,不用辛苦工作,但没那麼簡單!不是我們所想像,打開米甕取米、打開瓦斯爐,像變魔術般,變出豐盛好吃的菜餚。

如何備餐?個子不夠高要墊腳才會取到米倉的稻穀,儲存的糧食多時,可用hopi撈米倒入很粗的麻竹筒子,倒入huahua ho磨米,再用米篩器篩除米糠,倒在payai上面的木臼。

打米用的木杵,有長條狀、有煙斗型,大人用的太重、太長無法使用,用煙斗型又打不準,只能用媽媽專用,短又輕。打米時,手握過緊會破皮,過鬆會掉米杵,若打不準正中央會掉滿地,小時候曾偷懶用掃把掃掃丟掉,被祖母大聲苛責嚴厲訓戒,鄒族人不允許從倉庫取出的糧食浪費,那是小米女神的恩賜及對食物的尊重。

打好後,推使木臼頃斜,再用手將米撥入米篩器篩除米糠(細米糠收集置存),篩除米糠若技術好,動作優雅流暢,未去穀稻米粒像是很聽話的集中在中央地區。完成後將白米倒入米甕,才正式完成「先回家煮飯」的前置作業,若是你,你會想辛苦的砍草或先回家煮飯?

 

 

 

 

文章資訊
文章年度
113
文章編號
3
文章組別
國小
文章語別
鄒語
族語標題
muyo maine’e ho pei’i
漢語標題
先回家煮飯
文章作者
吳新光voe-uyongana
漢語摘要