113 年全國語文競賽臺灣原住民族語言朗讀文章 【鄒語】 國小學生組 編號 4 號
kaʉsayʉ

’o kaʉsayʉ, ta ’oyona ta cou ne noana’o, malac’o ’aʉnpʉnpa peela aiti, lato na’na cohivi, at’ingha o’alato a’ʉmta no honga, zou to lato maeengha, mionana mais’a ’o vasavi ho miunga, ohelanana hafa no maaya ho uhta taivang, ho poa emʉ’neni.

ta ma’o’oyona ta cou, ’o lato cohivi ci evi no kaʉsayʉ, mo tuyu no mav’ov’o-- ’omo coni zou kaʉsayʉ no noe’in’i, ’omo yuso zou kaʉsayʉ no sʉmcʉ ho kaʉsayʉ no ana. zou kaʉsayʉ no noe’in’i ’o lato atva’esa na’no emʉ’a, ko’ko latoc’o yainca--“kaʉsayʉ no aʉlʉ”, honcic’oeno yainca-- “kaʉsayʉ” ci ’aeno eni ’e isi yainca.

i’ola peela ana ci kaʉsayʉ, ’alas’a lua aiti te, ci mais’ac’o ’omo atva’esi noyovcu ci ceonʉ ta hosa ta tapangʉ, zou to evozasi ’o panto, ac’ʉhʉ tacu maitan’e ’a panton’a! zou ’a a’ʉmtʉ! ahoi ne mo’un’ala oko ho yainca no ’tohʉngʉ’u, lahe yainca to mamameoi-- “la peela ana ci kaʉsayʉ”, teenana a’ʉmta peela ana? zou ac’ʉhʉcu maitan’e, o’a mocu la’us’a ahta a’ʉmta cohivite, tenana a’ʉmta peela ana?

’e evi no kaʉsayʉ ta totovaha, ahoi to taicosi to feohʉ-no-’sʉpta lac’u ahoi bʉvnʉ, asonʉ to taicosi to feohʉ-no-’eema tac’u aepʉngʉ ’o bʉvnʉsi, homo atva’esi man’i ’o bʉvnʉsi, ’alano’so aucunu fʉecʉ’ia(fʉecʉ’za) ’o mauhcuhcuyu ho mafufuengu, ko’ko lahe yainca to khe’eanga zou “yuhono ’eema”. zou ta cou, ’omo atva’esi soman’a ci bʉvnʉ no kaʉsayʉ, ’ai’one oi’ana, ho isi sobaki ’o mamimiobako to apihana, mala a’ʉmtʉ yonghuuuu ho isi aiti!

ne noana’o ho tac’u kahkʉmnʉ ’o evisi, ’a tatocu no teoca, lato emʉ’i to keetʉe ho ito koyu, la asonʉ toteuha, ho tac’u na’nocu cmʉfeʉ ’o kononʉtnʉ, ’ana tenas’a zouho cmʉfeʉ ’o koyusi, ’a tacuc’o no teai tuapiu(tuapzu), zou ’emo maica ci evi, ’alatos’a ake’a a’hi’hisate, tacu no maitan’e ’ana latos’a na’no emʉm’ʉ to koyu, ko’ko micu eno mais’a ’o pcʉʉ ho man’i, la na’no koa yonghu ta ’oyonato, mo maica ’e lato hia bohngʉ ta kaʉsayʉ.

 

 

 

113 年全國語文競賽臺灣原住民族語言朗讀文章 【鄒語】 國小學生組 編號 4 號
油桐

油桐,早年在鄒族社會隨處可見,我們非常熟悉但不太認識它,在傳說中,它同山葵、蘘荷一樣是日本人教我們種植。鄒族部落地區,我們所認知的油桐有三種:軟質油桐樹、硬質油桐樹及可以吃的油桐樹;而軟質油桐樹最常種,我們稱為「真正的油桐」,如果單純的說「油桐」說的就是這個。

可以吃的油桐,不常見到,只有在達邦社區道路最下側的路下方,一直到現在還在,是真的喲!從小就心想,長輩說,是可以吃的油桐樹。真的可以吃嗎?一直到現在,我仍然真的還不知道,它是否真的可以吃?

這油桐樹,每年從四月中旬開花,約到五月中花期結束,盛開時期,整片山都是雪白色,客家人稱之謂「五月雪」。我們鄒族最多油桐花是南三村,當我們看對岸的坡面真的是漂亮極了!

以前油桐樹長粗後,我們就會砍伐種木耳及香菇,差不多第三年,長出大菇後就不太再出菇,而就只當材燒,對這一樹種我們一點都不會浪費,現在我們不再砍樹種菇,就跟欒樹一樣很多,更添部落的美麗,這是我們對油桐樹的理解。

文章資訊
文章年度
113
文章編號
4
文章組別
國小
文章語別
鄒語
族語標題
kaʉsayʉ
漢語標題
油桐
文章作者
吳新光voe-uyongana
漢語摘要