’o kaʉsayʉ, ta ’oyona ta cou ne noana’o, malac’o ’aʉnpʉnpa peela aiti, lato na’na cohivi at’ingha o’alato a’ʉmta no honga, zou to lato maeengha, mo nana mais’a ’o vasavi ho miunga, ohela nana hafa no maaya ho uhta taivang ho poa emʉ’neni.
ta ma’o’oyona ta cou, ’o lato cohivi ci evi no kaʉsayʉ, mo tuyu no mav’ov’o-- zou kaʉsayʉ no noe’in’i, kaʉsayʉ no sʉmcʉ ho kaʉsayʉ no ana. zou kaʉsayʉ no noe’in’i ’o lato aatva’esa na’no emʉ’a, ko’ko latoc’o yainca-- ”kaʉsayʉ no aʉlʉ”, honcic’oeno yainca--”kaʉsayʉ” ci ’aeno eni ’e isi yainca.
i’ola peela ana ci kaʉsayʉ, ’alas’a lua aiti te, ci mais’ac’o ’omo atva’esi noyovcu ci ceonʉ ta hosa ta tapangʉ, zou to evozasi ’o panto, ac’ʉhʉ tacu maitan’e ’a panton’a! zou ’a a’ʉmtʉ! ahoi ne mo’un’ala oko ho yainca no ’tohʉngʉ’u, lahe yainca to mamameoi-- ”la peela ana ci kaʉsayʉ”, teenana a’ʉmta peela anaa? zou ac’ʉhʉcʉ maitan’e, o’a mocu la’us’a ahta a’ʉmta cohivite, tenana a’ʉmta peela ana? tee mainenu hoci okvo’ʉ? teno ahtu o’te cong’e bʉyo hocu poesoso, aovaho hoci mahi’o!
ne noana’o ho tac’u kahkʉmnʉ ’o evi si, ’a tatocu no teoca, lato emʉ’i to keetʉe ho ito koyu, la asonʉ totueha, zou ho tac’u na’nocu cmʉfeʉ ’o kononʉtnʉ, ’ana tenas’a zouho cmʉfeʉ ’o koyu si, ’a tato cuno poi(poezi) ho ti’oe’mi’mi hocu teai tuapiu(tuapzu), zou ’emo maica ci evi, ’a latos’a ake’a a’hi’hisa te, tacu no maitan’e ’ana latos’a na’no emʉm’ʉ to koyu, ko’ko micu eno mais’a ’o pcʉʉ hocu na’no man’i ta ma’o’oyona to, aovaho tala momu’eihe ci oi’ana, la a’ʉmtʉ na’nohe yʉ’ʉ’ʉmni ho na’no yosku ’o kaʉsayʉ si, ’oa la’so a’ʉmtʉ na’no koa yonghu ta ma’o’oyona to, mo maica ’e lato hia bohbohngʉ ta kaʉsayʉ.
油桐,早年在鄒族社會隨處可見,我們非常熟悉但不太認識它,鄒族部落地區,我們所認知的油桐有三種:軟質油桐樹、硬質油桐樹及可以吃的油桐樹;而軟質油桐樹最常種,我們稱為「真正的油桐」。
油桐樹,每年從四月中旬開花,約到五月中花期結束,盛開時期,整片山都是雪白色,客家人稱之謂「五月雪」。以前油桐樹長粗後,我們就會砍伐種木耳及香菇,現在不再砍樹種菇,所就跟欒樹一樣很多,更添部落的美麗,這是我們對油桐樹的理解。