111 年全國語文競賽原住民族語朗讀 【雅美語】 國小學生組 編號 1 號
ivey kano tomyapoy

o ivey am. ipanci no tao do pongso a oyod; a pipya among, manma o ivey a yakan no mownged.

o ivey a sinalilyan am, amyan sira do keyvayan ka do zawazawang. beken a amyan sira do karehman do teylaod, ta no mahep am matwatoyo sira jimeyhened a komala so panizocizopan da so apapaz no awa.

no kakwa pa am no mangey mamacik o mahakey a ko abo no acyey am, tomyapoy sira.

o apoy da am avyao, no marow am, mangey sira mamyao, o avyao am, avyavyawen da a teyhesa vonot, no mahep am, palolowen da do keyvayan. no tomyapoy sira am, asa ka lima da am, ipinan da do apoy a isoo so keyvayan asa ka lima o ipinan da do pammacikan da, o apoy am jipasarowata do kakawan ta sakbozen na a hespen. ori o ikapiya no mehzehza a tomyapoy, ta no makamong o asa ka tao am, itoro o apoy do kararey na.

no tomyapoy am, amyan so meyheza meytovong do vahey, o mavakes am manoo so kalang, o mahakey am mamacik so ivey, ipanta no mavakes o mahakey na so nikalangan na a bedbeden na no mahakey na, o mavakes am apya tomyapoy.

o icicirawat no tao do pongso am, jimya o mavakes a mamasil, ta panadnaden o katovong do vahey.

no tomyapoy o ikapya na no pammacikan a pinanan no mavakes a mangna so ivey.

ji sira veyvow o mavakes ta jida tenngi o keyvayan, jida tenngi a imaden o kalang.

no tomyapoy am, ararako o ivey a mamong, jimancian a ivey, ta ipanci a cyapoyan.

sicyaikwa ya am,yamyan rana so dingki kano ya pakedkeden do oo a dingki a soo, a ipamacik a ipangangalang.

 

 

 

111 年全國語文競賽原住民族語朗讀 【雅美語】 國小學生組 編號 1 號
魚飛與火把

魚飛在蘭嶼是種好魚,價值很高,是產婦最先吃的魚。

魚飛是溫帶沿岸海域底棲魚類,它們會在清澈水質的瀉湖或是向海的珊瑚礁盤的下面或是在黑暗的洞穴中。它們不會在外海很深的地方,晚上它們會分散在水表層游來游去,找吃的東西。

以前男人要去夜釣,遇到沒有月光的夜晚,他們會用火把去釣魚飛。

火把是採用八丈芒草莖,把八丈芒草莖綁成一束,晚上帶到魚飛聚集的海溝夜釣,拿著火把照海溝;火把不能插在礁岩上,因為海浪會打濕火把。用火把去釣魚飛的時,最好是兩個人,一人釣到魚,可以將火把交給另一人。

夫妻一起去釣魚飛,妻子在潮間帶抓螃蟹,丈夫在海溝釣魚飛。妻子把抓到的螃蟹給丈夫作魚餌,妻子就可以拿著釣竿釣魚飛。

女人不能單獨去釣魚飛,因為她不知道魚飛的聚集海溝,她不知道怎樣剝蟹腳肉,需要跟著男人用火把去釣魚飛。

現代都用手電筒或頭燈去夜釣魚飛。

 

  

 

文章資訊
文章年度
111
文章編號
1
文章組別
國小
文章語別
雅美語
族語標題
ivey kano tomyapoy
漢語標題
魚飛與火把
文章作者
謝永泉
漢語摘要