108 年全國語文競賽原住民族語朗讀 【鄒語】 國中學生組 編號 6 號
hiaemoza ho kuhku

ine noana’o, i’o hiaemoza ho kuhku mosola aʉlʉ mais’a cou ’o mi’a’ausnahe, mosola na’no nanghia. at’inghi moho mainenu no ataveisi ci aaha’o youbai ho na’no teesnoi. nemio, moso yuyuso emo’usnu maita’e, mainci aaha’o yupa e’ehcʉvho nomo tasohe, ho mohcu maica sʉc’ʉhʉ nomo na’no yʉn’ʉ, ohe yainca, “ mo man’i si micu keolo ci haengu, te ahtuo’te na’no yafeu honci hmoi, te aiti sia nante meelʉ notaico ho o’te nʉs’ʉha, zou ic’o namo sotasoa. ”

ohecueno a’pʉ’ʉpʉya namo keolo ci haengu, mo ahoi yac’ʉ to taico si ’o hiaemoza, mo ’osni yumsu’eonu to haengu ho yu’e to ceoa ho totoefʉngʉ to feogno, ne isicu hmoi to kuhku ’o haengu, ko’ko o’a isi holʉi no puzu, o’amos’a nʉs’ʉhate. ine micu hoepʉngʉ, mo yuyafo ho yusuhngu to fatu ho esufeoya ho mais’a uk’a. isi ta’unano micu nʉs’ʉha to kuhku, isi yainca no koyusi, “ ’a micus’a ahtuo’te  nʉs’ʉha ’o nia hiaemoza. ”

ine micu hoepʉngʉ ’o kukuzo, isicu aiti to kuhku ’o hiaemoza ma o’amo nʉs’ʉha, mo na’no yamci, isi tuocosi ho yainca, “ ma miko mainenu ci o’te nʉs’ʉha ta kuici yafeu si puzu? ” isi yainca to hiaemoza, “ ’a mi’o no’so ’osni mʉfeʉ’sʉ tomo man’i ci kukuzo, ko’ko mi’o no o’te ho’upu. ” mio asʉngʉcʉ esufeoya ne isi yut’inga.

isi yainca no koyusi to kuhku, “ manci mita emio(emzo), ’alano’so ohpepe ’o puzu, anana’o o’a tesi holʉi no puzu honci totoefʉngʉ no peohnasi. ”

micu eno kokaekkaebʉ ho hoaeca yameomʉ ’o kuhku ho a’pʉ’pʉyʉ tomo keolo ci haengu ho tohbako. isi no o’te cohivi to hiaemoza tenano ahtuo’te nʉs’ʉha homo maica, ’aisi no’so sʉ’nova homo angu bobitano ’e kuhku, ko’ko tesi ocia keematmohi ho poa popanoa.

ne ohsicu no hmoi to hiaemoza ’omo keolo ci haengu, nemicu ahoi yafeu ’o puzu, mo ’osni yumsu’eonʉ to mʉ’eonasi ho mʉfeʉ’sʉ tomo ocmʉyʉ ci kukuzo, mateno’so ahtuo’te maezo ho’upu ’o kukuzo tamo na’no yafeu ci puzu, ma tesi’so coveoza to hiaemoza ’o kuhku honci a’ʉmtʉ nʉs’ʉha, micueno toe’usnu to va’hʉ ho yo’u to chumu ho cohmi ’o puzu, ma tec’u peyʉyʉntʉhi ’o kuhku ho ohsicu afsa to hiaemoza ’o puzu, ohsi i’vavoveia yo’veni to chumu ho cohmi to hiaemoza, mohcueno aupopoha’o i’vaho smoevovei ’o kuhku. ne ohsicu eʉsvʉta to hiaeomoza ’alano’so meelʉ yu’e to ceoa ho totoefugnu to feongo, ko’ko o’amo nʉs’ʉha, ahoi ho mio, ’ana moso la ’aoko yoobai ’o hiaemoza ho kuhku. at’inghi, lasic’o asngʉca sia no ’tohʉngʉsi no kuhku, tenasila akoeva no auska ’aafofova no ta’esi.

108 年全國語文競賽原住民族語朗讀 【鄒語】 國中學生組 編號 6 號
穿山甲與狐狸

以前,穿山甲跟狐狸的模樣就跟人一樣,但不知道為了什麼事,突然吵得很兇。

他們走到了乾躁的草原說:「如果誰把芒草燒了,能在裡面存活不被燒死,就是最厲害的。」

穿山甲先站在乾草堆中間,當狐狸開始燃燒時,穿山甲立刻躦到乾草底下挖洞躲了起來,沒有被燒死。

過一會兒,狐狸發現穿山甲並沒有被燒死,非常地驚訝,問道:「怎麼沒有被燒死?」穿山甲說:「因為我用雜草覆蓋身體,所以沒燒到。」牠邊說邊抽著煙斗。

狐狸心裡暗道:「火是往上燒,躲在底下就不會被燒到。」狐狸很高興地堆起乾芒草然候躺上去。

當穿山甲把乾芒草燒了起來,火很快就旺起來,狐狸立刻躦到底下用雜草覆蓋身體,穿山甲起了憐憫之心,跑到河裡取水將火熄滅。這時狐狸已經被燒得奄奄一息,穿山甲不斷來回取水澆灌,狐狸恢愎正常。穿山甲說因為他會挖洞,才沒被火燒死。從那時起,穿山甲跟狐狸就不再爭吵,但狐狸並沒有放棄要報復的念頭。

文章資訊
文章年度
108
文章編號
6
文章組別
國中
文章語別
鄒語
族語標題
hiaemoza ho kuhku
漢語標題
穿山甲與狐狸
文章作者
溫英傑
漢語摘要
傳說故事